Dreamosh.com

Hrad Devín

Najstaršie osídlenie hradu Devín je z mladšej kamennej doby. V bronzovej dobe bolo hradisko opevnené drevozemným valom s roštovou konštrukciou. V oblasti Devína sídlili Kelti približne 100 rokov. Toto významné sídlisko na Devíne zničili v druhom a treťom desaťročí l. storočia germánske družiny. K najstaršiemu rímskemu osídleniu zo začiatku 1. storočia patria na Devíne základy viacpodlažnej drevenej veže a množstvo drobných nálezov. Celkovo sa počas archeologického výskumu odkryli pozostatky štyroch kamenných stavieb z doby rímskej. Z doby rímskej pochádza aj zemný val, ktorý obklopuje hradisko zo severnej a východnej strany.

Hrad Devin Hrad Devin Hrad Devin Hrad Devin

Mimoriadne vzácnym a ojedinelým nálezom z obdobia sťahovania národov je zuhoľnatený bochník kvaseného chleba, ktorý sa našiel v predpecnej jame v hrubej vrstve spáleného obilia. Najstaršia písomná zmienka o Devíne je z roku 864, kde sa spomína ako Dowina. Najvýznamnejším nálezom z obdobia Veľkej Moravy sú základy kostola s pozdĺžnou loďou a troma apsidami. V 13. storočí bol Devín kráľovským hradom, ktorý slúžil ako pohraničná pevnosť Uhorského kráľovstva. Prvá písomná správa o ňom pochádza z roku 1223. Od 15. storočia vlastnili hrad viaceré šľachtické rody (Garayovci, grófi zo Svätého Jura a Pezinka, Báthoryovci a Pálffyovci).

Hrad Devin Hrad Devin Hrad Devin Hrad Devin

V roku 1809 podmínovali francúzski vojaci hrad Devín a vyhodili ho do povetria. Po tomto zásahu stratili Pálffyovci o hrad záujem a ruina postupne chátrala. Hrad Devín sa v 19. storočí postupne stával romantickým symbolom dávnej slávy a inšpiráciou pre mnohých umelcov a bádateľov. Areál tejto pamiatky je zároveň dôležitou geologickou, zoologickou a botanickou lokalitou.